Ahoj 🙂
Na začiatok môjho druhého pokusu by som chcel upresniť, že to o čo mi mojim blogovaním ide, je vyvolať rozumnú diskusiu, ktorá naučí mňa (v kútiku duše dúfam, že aj národ), ako sa vymaniť z momentálneho „režimu“ (drž hubu a makaj). A ako inak ako kritikou, že?
Pokiaľ by mi chcel niekto oponovať, že to tu tak nie je, tak nech sa skúsi zamestnať v tých našich „gigantoch“. Sám mám 10 mesačnú skúsenosť v istej automobilke, ktorú nebudem menovať lebo mám strach, že ma zje. No môžem vám povedať, že práce bolo hojne. Žiadna sekunda navyše, ľudia spotení, vo fabrike cez 30°C, vydýchaný vzduch a nad našimi hlavami ventilátory, z ktorých nejeden prechladol. Samozrejme, zamestnanci si dožadovali viac, nakoľko aj zamestnávateľ prisľúbil, že sa platy po dvoch rokoch zdvihnú. Prešli dva roky a ticho.. Tak sa rozhodli pre štrajk.. Ihneď sme začali dostávať letáčiky s „úžasnými“ výhodami, ktoré nám doprajú, ak sa štrajku nezúčastníme.. Veľmi rafinovane a nepriamo hrozili vyhadzovom, ak sa štrajku zúčastníme. Situácia bola napätá. Ľudia boli rozhodnutí ísť do toho, dokonca aj agenturni zamestnanci si povybavovali PN-ky.. No, čo čert nechcel, stal sa „zázrak“ a odbory sa zázračne deň pred štrajkom s automobilkou dohodli (cháp jedno a to isté). Plat sa zvýšil o 10 eur. No výroba sa zrýchlila tiež.
Toto je len jedna z viacerých prác, ktoré som vystriedal. Dokonca aj v zahraničí sa k nám správajú ako k číslam. Obyčajný slovenský občan si dnes nemôže nájsť prácu, ktorá by mu dovolila napredovať. Musí sa uspokojiť s tým, že bude žiť v strese. Od mesiaca k mesiacu.
To čo ma hnevá a desí zároveň je, že ľudia si na toto zvykli a keď sa nad tým rozhorčujem, len kývnu rukou. Spravili si z nás dobytok a nikomu to nevadí. Ľudia ďalej nakupujú, riešia stratené šteniatka v televíznych novinách, hlúposti, či si môže chlap vziať chlapa.. Ale to, že elita v paláci nami manipuluje a robí si čo chce, kradne naše peniaze a tým nám znižujú životný štandard, je každému veď viete kde..
Ale čo, veď máme vlaky zadarmo, budeme ticho.
Ale čo, veď nám sľúbili, že nezdražia elektriku, tak budeme ticho.
Ale čo, veď gorila je už minulosť, netreba to riešiť keď protesty nepomohli.
Budeme ticho.
Budem veľmi rád, ak mi poviete že nemám pravdu a dokážete mi to. No ak to nedokážete, skúste sa aspoň nenápadne angažovať v tomto boji. Nie proti politikom, ale za naše blaho, ktoré si zaslúžime, lebo matka Zem nás môže uživiť všetkých. Nikto by nemusel byť hladný, ani smädný.. Stačí zmeniť myslenie krôčik po krôčiku, od človeka k človeku môžeme dosiahnuť systém, ktorý bude ctit blaho občana a nie profit.
Druhý pokus by bol u konca. Zajtra sa pokúsim načtrtnúť možné riešenia o ktorých si myslím, že by boli štátu (cháp ľudí 😉 prospešné. Dúfam, že sa vám môj článok páčil a budem rád za každý názor 🙂 Mier.